|
Hlavná stránka
Aktuálne
O Haiti
O Hondurase
Ako môžem pomôcť
Organizačné pokyny
Na stiahnutie
Kontakt |
Boj proti hladu
CELOSLOVENSKÁ VEREJNÁ
ZBIERKA
Honduras
Slovenská misia v Hondurase
„Sme povolaní byť znakom nádeje pre garifunskú komunitu
v Hondurase, v diecéze Trujillo v oblasti Colon,“ hovorí svojim
spolubratom misionár, páter Jaroslav Jaššo, kňaz Misijnej
spoločnosti sv. Vincenta de Paul.
„Túto garifunskú
komunitu tvoria pôvodní obyvatelia Ostrova sv. Vincenta
v Karibskom mori, ktorých predkovia tam prišli z Afriky. Po
karibskej vojne medzi Francúzmi a Angličanmi boli v roku 1797
násilne deportovaní. So svojimi jednoduchými člnmi pristávali na
západnom pobreží Hondurasu, neďaleko Trujilla. Mnohí náčelníci
boli zavraždení a Karibčania, dnešní Garifunčania stratili svoju
zem, svoju kultúru a veľa ráz aj svoje životy“, hovorí o pôvode
svojich farníkov P. Jaroslav.
„Volanie o pomoc tejto etnickej skupiny zaznávanej
a diskriminovanej po mnohé roky je veľkou výzvou pre nás,
aby sme si nezatvrdzovali srdcia pred dnes tak ťažko
skúšanými ľuďmi. Skúšanými biedou, chorobami, alkoholizmom,
drogami, slabou alebo nijakou zdravotnou starostlivosťou.
Mnohí z nich nevedia čítať, ani písať a doslova hladujú.
Nemajú základné podmienky na živobytie, sú bez pitnej vody
a bez nádeje na lepší zajtrajšok. V tejto časti Hondurasu
vyčíňajú drogové kartely, ktoré tu majú tranzitné stanice.
Miestne obyvateľstvo je často vystavené veľkému pokušeniu
ľahkého zárobku za Judášov peniaz,“ pokračuje vo svojej
úvahe po dvojročnej skúsenosti v jednej z najchudobnejších
oblastí Hondurasu páter Jaroslav.
„Sangrelaya, srdce
našej novej slovenskej misie v Hondurase nás povoláva byť
dobrými samaritánmi stávajúc sa bratmi pre tých, ktorí sú
v ozajstnej núdzi, zanechajúc náš zaškatuľkovaný známy svet,
naše plány, vlastnú kultúrnu pôdu, v nádeji byť vedení tam,
kde nás chce mať Božia prozreteľnosť.“
Keďže ešte nemajú postavený dom v Sangrelayi, P.
Jaroslav žije so spolubratom Jánom Zemanovičom na misijnej
stanici v Limone. Poslednou zastávkou pred Limonom, kde sa
dá ešte niečo v obchodoch nakúpiť je mesto Tocoa. Asfaltová
cesta sa tam končí a terénnym autom pokračujú po
prašnej ceste, na ktorej sa musia osemkrát brodiť cez
rieku. V období dažďov hladina rieky rýchlo stúpa a cesta sa
stáva neprejazdná. Limon je vzdialený od Sangrelayi už iba
40 km. Cesta ešte pokračuje do dediny Iriona, kde všetok
materiál, ktorý si do farnosti chcú priviezť, vrátane pitnej
vody, musia preložiť na loďku, ktorou sa plavia po lagúne
tiahnucej sa popri pobreží. Na jej konci pretlačia loďku cez
piesčitú dunu do mora, po ktorom sa doplavia až do
Sangrelayi. Ak majú 15 dolárov navyše, môžu v Irionii
naložiť auto na rozheganú kompu a modliť sa, aby sa auto
nepotopilo. Kompu pretlačia na druhý breh, po ktorom sa
ľahšie terénne auto dostane až do Sangrelayi.
Vincentíni pôsobia na Hondurase už vyše sto rokov.
Sangrelaya bola spravovaná španielskymi spolubratmi, ktorí
ju postupne museli opustiť pre nedostatok povolaní
a pokročilý vek misionárov, z ktorých mnohí zdravotne
nevydržali na tejto misii, keďže je tam veľa komárov, ktoré
roznášajú maláriu alebo tropickú chorobou zvanú denge.
Farnosť Sangralaya má viac ako 30 ďalších komunít -
farností a filiálok, kde žije viac ako 25000 Garifulčanov.
Takmer všetci sú katolíci, aj keď niektorí sú nepraktizujúci
v dôsledku nedostatku kňazov a katechétov. Väčšina
pastoračnej činnosti je založená na spolupráci s laikmi,
delegáti Božieho slova. Oni sú zodpovední za komunity tam,
kde kňaz môže prísť len raz za určitý čas. Kostolíky
v jednotlivých dedinách sú už staré a domčeky pre misionárov
neobývateľné. Preto na pozemku vzdialenom 15 min. od kostola
v Sangrelayi chcú postaviť novú misijnú stanicu s ubytovaním
pre misionárov, ľudovou knižnicou a s dvoma multifunkčnými
triedami zameranými na pastoračnú a teologickú formáciu.
Taktiež sa tam bude učiť angličtina a základy počítačovej
informatiky.
„Žiaľ, v mnohých tunajších farnostiach
sa chudoba ešte prehlbuje, badať veľkú sociálnu
nespravodlivosť, utláčanie chudobných a násilie,“ hodnotí
situáciu P. Jaroslav. „Jedným z misionárov, silných
v slovách aj skutkoch, ktorých to na Hondurase stálo život,
bol aj americký jezuita otec Carney, kňaz chudobných, ktorý
pôsobil vo vedľajšej farnosti. V 80-tych rokoch minulého
storočia zmizol bez stopy a doteraz nikto nevie, kde ležia
jeho telesné pozostatky.
Našou úlohou na misii
v Hondurase je tiež rozoznať prorocké osobnosti, podporiť
ich a aktívne včleniť do budovania Božieho kráľovstva. Veľmi
mi pomáha dialóg s ľuďmi garifunskej komunity, aby som
pochopil ich zvyky a tradície,“ hovorí P. Jaroslav.
A akým spôsobom chce P. Jaroslav zlepšiť podmienky týchto
ľudí? „Osobitnú pozornosť chceme zamerať na agrárny sektor.
Chceli by sme urobiť niekoľko poľnohospodárskych projektov v
rôznych komunitách. Ľudia majú pozemky, ale pôda sa
neobrába, pretože nemajú počiatočný kapitál. Systém malých
mikrokreditov by mohol pomôcť oživiť poľnohospodárstvo. Zem
je veľmi úrodná, ale potrebujú pomoc. Vyčistili sme už časť
džungle s chlapcami z ulice v jednej komunite a chceme
pokračovať so sadením rôznych plodín, ako napr. ryža,
fazuľa, kukurica, pre ich potreby a trošku aj niečo predať
na miestnom trhu. Je to nielen boj proti hladu, ale zároveň
aj výchovný projekt, lebo mnohí z tých chlapcov pochádzajú z
ťažkých rodinných pomerov.
Ďalší projekt je krajčírska dielňa pre slobodné matky
a ženy týrané manželmi alkoholikmi. Potrebujeme zakúpiť
niekoľko jednoduchých šijacích strojov, látky, ihly a nite
a začať kurz šitia. Táto skupina žien by chcela začať šiť
záclony na okná a vchodové dvere a tiež posteľnú bielizeň.
Ďalší projekt je holičstvo. Máme niekoľko chlapcov,
ktorí majú vzťah k strihaniu, ale potrebujeme mašinky na
strihanie a nejaký priestor, kde by sa to mohlo realizovať.
Môžeme tiež rozbehnúť aj projekt s chytaním rýb,
niektoré komunity potrebujú jednoduché loďky a rybárske
siete. Tiež chceme začať kurzy varenia a pečenia pre
dievčatá v tínedžerskom veku. Pripravujeme možnosť
rozbehnutia diaľkového štúdia teológie a sociálnej práce
v spolupráci s Katolíckou univerzitou v Ružomberku. Mnohé
komunity žijú veľmi izolovane a príjazdové cesty sú veľmi
zlé a bez mostov. Máme v pláne v spolupráci s inými
dobročinnými organizáciami postaviť jeden neveľký most. Na
všetky tieto malé projekty sú potrebne finančné prostriedky,
ktoré dúfame získať s podporou dobrých ľudí na Slovensku.
Nech Vás Pán žehná a odmení za Vašu otvorenosť podporiť tých
najchudobnejších.“
Spolubratom v Slovenskej provincii Misijnej spoločnosti
sv. Vincenta P. Jaššo povedal: „Naša slovenská misia
v Hondurase je na začiatku a nie je a ani to nebude ľahká
misia. No verím, že Boh nám bude naďalej pomáhať a posielať
dobrodincov, aby sme mohli urobiť to, čo sme boli povinní
urobiť, ba ešte viac. Vnútorné a vonkajšie ťažkosti nás
nesmú spraviť nečinnými alebo pesimistickými. Platí tu
dôvera, ktorá vychádza z viery a hlbokého presvedčenia, že
nie my sme hlavnými osobami misií, ale Ježiš Kristus a jeho
Duch. My sme len spolupracovníci a keď sme urobili všetko,
čo sme mohli, musíme povedať: ,Sme neužitoční sluhovia!
Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.' “ (Lk 17,10)
Spracoval Kristián Libant, CM
Kontakt: jarocm@yahoo.com
|
Modlitba sprevádzajúca zbierku
„Boj proti hladu“:
„Milujúci Boh Otec, tvoj Syn Ježiš Kristus povedal, že
chudobných budeme mať vždy medzi sebou. Prosíme Ťa Bože, nech
nás Duch Svätý naučí poznávať potreby núdznych. Podľa vzoru
svätého Vincenta, zapáľ v srdciach ľudí dobročinnú lásku, aby
sme v chudobných spoznali tvár Tvojho trpiaceho Syna.
Otče náš..."
Mediálni partneri:
Sponzori:
Za med ďakujeme
včelárom:
Jaroslavovi Matlákovi, Ludrová 368
a Jozefovi
Paulenovi, Horné Chlebany 89
Organizátori
(Vincentská rodina):
Národné združenie Spolkov kresťanskej lásky, Spolok sv. Vincenta
de Paul, Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul,
Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul, Združenie mariánskej
mládeže, Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok,
Rodina Nepoškvrnenej, Depaul Slovensko a Združenie Zázračnej
medaily |