Volám sa s. Kaja Hečková DKL, pochádzam z Vrbového. V Rusku pôsobím 15 rokov.... chcela som napísať už 15 rokov, ale neviem... je to veľa, alebo málo?
Misia v Rusku sa stala mojim životným štýlom, mojim životom. Bola som povolaná žiť v tejto krajine. Najskôr som 10 rokov pôsobila v meste na Urale- v Nižnom Tagile.
Zo začiatku ma prekvapovalo veľa vecí, ktoré sa mi teraz zdajú samozrejmé: je divné zdraviť sa s ľuďmi vo výťahu, niektoré obiehanie áut na cestách ( a teraz už aj ja J)...
Komunita veriacich je tam veľmi maličká a bojazlivá – to vychádza z historického pozadia a prenasledovania v čase komunizmu.
Veľa vecí sa mi však páčilo: cítila som sa akosi slobodnejšie v realizácii a experimentovaní pri nových službách a stretnutiach ... Páčilo sa mi, že môžeme byť naozaj s tými, ktorí sú celkom opustení, zabudnutí spoločnosťou. Často sa nám divili, prečo pracujeme s chorými na tuberkulózu. Nám to prinášalo veľkú radosť a naplnenie. A chorým úľavu a pomoc. Misia v Rusku je svedectvo Cirkvi- prítomnej medzi najchudobnejšími.
Už 5-ty rok žijem v Omsku. Je to mesto s vyše miliónom obyvateľov a preto aj možností ako pomôcť je viacej. Je rozbehnutá služba Katolíckej charity a my pomáhame v projekte medicínskej a sociálnej pomoci bezdomovcom, tiež v sociálnej jedálni a v dvoch farnostiach Omska.
Prečo pomáhať misiám?
Je to predovšetkým prejav viery a solidarity našej Cirkvi. Tí, ktorí majú viacej delia sa s tými, ktorý majú menej, no pritom sú spojení v jednom tele Kristovom. Určite by sme nemohli pomáhať toľkým ľuďom, keby ste vy nepomáhali nám! To je isté! A my sa zasa pravidelne modlíme za našich dobrodincov. V tom vidím obrovské bohatstvo a univerzalitu Cirkvi. U Boha nie sú hranice, ani karantény, Boh bojuje za človeka, za jeho spásu!
Vďaka za každú pomoc, cez ktorú môžeme ľuďom svedčiť, že Boh na nich nezabudol. Vďaka za každé euro, za ktoré môžeme kúpiť chlieb hladnému, uvariť obed sociálne odkázaným. Boh Vám žehnaj!
S vďakou s.Kaja DKL, Rusko
