V roku 2014 som vďaka Božej milosti prišla na Haiti.
Pochádzam z Portorika a u nás v dedine, sa každý rok konali slávnosti na sviatok Sv. Sebastiána. Prichádzali tam aj ľudia z Haiti, aby tam predávali svoj tovar. Moji rodičia od nich vždy kúpili nejaké veci, pretože vedeli, že títo ľudia sú veľmi chudobní. Tieto spomienky sa mi hlboko vryli do pamäte.
Keď som sa mame zdôverila, že cítim, ako ma Ježiš volá, aby som sa stala rehoľnou sestrou, išli sme sa spolu porozprávať s pánom farárom. Vyjavila som mu svoju túžbu slúžiť chudobným a on mi predstavil Dcéry kresťanskej lásky. Začala som sestry bližšie spoznávať, zdieľať s nimi život, učila som sa o ich charizme a spoznávala som ich misie, ktoré konali pre chudobných. Keď som v roku 1990 skladala prvé sľuby, napísala som Generálnej matke o svojej túžbe ísť na misie. No zistila som, že chudoba má veľa podôb a že chudobných nachádzame na všetkých miestach. Udržovala som kontakt so sestrami z misie a pomáhala som im nájsť ľudí, ktorí by si osvojili deti, aby mohli dostať dobré vzdelanie. Takýmto spôsobom som v sebe udržovala plameň misie v inej krajine.
V roku 2013, som opäť predložila predstaveným svoju túžbu ísť na misie a oni ma poslali na Haiti. Najprv som pracovala v ošetrovni Panny Márie zázračnej medaily, ktorá poskytovala viaceré služby (lekárske poradenstvo, tuberkulózny program, pomoc pri podvýžive detí, očkovanie detí a tehotných žien, liečba HIV a iné). Bola to krásna a úžasná skúsenosť učenia a prispôsobovania sa. Každý deň som sa stretávala s tvárou Ježiša a to v každom človeku. Potom som bola v komunite sv. Vincenta de Paul na vidieku. Bola tam potrebná služba: mobilná klinika, distribúcia liekov, rozdávanie jedla chudobným rodinám, návšteva v ich príbytkoch, pastorácia mládeže a detí, atď.
Som vďačná Bohu, predstaveným, mojej rodine a všetkým, ktorí ma povzbudili žiť túto misijnú skúsenosť. Počas tohto obdobia som zistila, že sa dá žiť aj s málom, bez modernej technológie a v úplnej odovzdanosti sa Božej vôli. V tejto realite chudoby som videla v ľuďoch, plných viery, ich dôveru v Boha a ich schopnosť oslavovať ho napriek zlým životným podmienkam. Videla som ich nádej, že všetky veci môžu byť lepšie a iné. V misii nejde len o zdieľanie materiálnych, formačných a duchovných potrieb. Je to o prijímaní svedectiev života a viery, ktoré nám pomáhajú byť vďačnými Bohu a vážiť si to, čo nám dal počas nášho života. Misia je ako púť, ktorú konáme každý deň, hľadajúc lepší život pre tých najchudobnejších. Sme však plní istoty, že je to Boh, ktorý nás na tejto púti vedie.
Sestra Carmen Iliana Monroig
