Farnosť svätého Petra a Pavla v Sangrelayi na Hondurase zažíva v týchto dňoch významné chvíle. Na Veľkonočný pondelok sme začali stavať nový farský kostol. Prvá evanjelizácia farnosti sa udiala až v roku 1829 a až o 30 rokov neskôr bol postavený prvý kostol, ktorý bol celý z prírodných materiálov – tenké kmene stromov, bambus a strecha z vetiev kokosovej palmy. Farnosť ako taká bola vytvorená až v roku 1966. Je to niečo úplne iné ako u nás, na Slovensku, kde majú farnosti stáročnú históriu. Posledný a doteraz najpevnejší a najkrajší farský kostol sa začal stavať až v roku 1986. Bol veľmi pekný, z časti murovaný, z časti drevený, nádherne zdobený kresbami na biblické a rybárske motívy. Keďže však na Hondurase sú veľmi agresívne druhy roztočov, kostol bol po 33 rokoch v havarijnom stave natoľko, že tri týždne pred plánovanou záverečnou svätou omšou pred búraním sa sčasti zosunula hlavná drevená stena presbytéria.
Na Veľkú noc sme slávili zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, ktorý žil na zemi zhruba 33 rokov. Preto aj zbúranie starého, 33-ročného kostola, a začiatok stavby nového hneď po Veľkej noci je veľmi symbolické. Núka sa známa scéna zo života svätého Františka o rekonštrukcii kostola (Cirkvi). V španielčine slovo kostol a cirkev znie rovnako – iglesia. Aj našou snahou je spolu s novým vybudovaním chrámu znovu vybudovať cirkevné spoločenstvo.
Farský kostol má v našej farnosti oveľa väčší význam ako na Slovensku, pretože farnosť tvorí viac ako 30 dedín a osád, a je teda akýmsi centrom a bodom stretnutia celej farnosti. Aj celková organizácia farnosti je veľmi odlišná. Vo veľkej miere sú tu zapojení do pastorácie laici. Keďže na Hondurase je obrovský nedostatok kňazov (v našej diecéze s rozlohou polovice Slovenska je nás len 20), laici majú na starosti organizovanie a slávenie bohoslužby slova v nedele a sviatky, akolyti rozdávanie Eucharistie, ďalší organizujú aktivity pre mladých, rodiny, sociálne programy. Katechéti vyučujú deti, mladých a aj dávajú katechézy v rámci prípravy na sviatosti. Ako už bolo povedané, naše farské spoločenstvo je veľmi mladé. V poslednej dobe mu veľmi pomáhajú rôzne hnutia a spoločenstvá, ktorých pôsobenie prebúdza ľudské srdcia, aby hľadali Boha v ich každodenných situáciách. V týchto dňoch je to veľmi silno citeľné, pretože vo farnosti organizujeme spolu s Hnutím sv. Jána XXIII. veľkú duchovnú obnovu, na ktorej sa zúčastní okolo 600 ľudí. Počítame zhruba s 200 ľuďmi, ktorí budú tri dni takmer bez prestávky počúvať prednášky a svedectvá z úst laikov a kňazov. Ďalšia stovka ľudí sa počas celého času duchovnej obnovy bude za účastníkov neprestajne modliť a ostatní budú zabezpečovať logistiku, upratovanie, varenie a iné podporné funkcie. Je úžasné vidieť ako sa samotní laici dokážu zorganizovať a pracovať na obrátení svojich bratov a sestier. Táto duchovná obnova je totiž primárne určená „najväčším hriešnikom“, ľuďom závislým, alkoholikom, žijúcim v konkubináte a neveriacim.
Cirkev je tu chudobná a od štátu nedostáva nič na svoje fungovanie a vo farnostiach ako je tá naša je veľmi náročné a krehké financovanie. Preto kostoly slúžia ako bohoslužobné priestory, formačné miestnosti, katechetické triedy a nakoniec aj ako miesto spoločného agapé.
Spoločenstvo je cítiť oveľa viac už aj pri stavbe nášho nového kostola. Ľudia sa spojili a začali zháňať financie a rôzne druhy pomoci na stavbu. Dokonca z rôznych dedín sa prihlásili ľudia, ktorí by chceli dobrovoľne podporiť stavbu. Budú cestovať aj niekoľko hodín, aby mohli priložiť ruku k dielu. Preto by sme chceli aj Vás poprosiť o modlitby za toto dielo, aby sa zdarne dokončilo a nový kostol mohol čím skôr slúžiť našim farníkom. Kto by chcel prispieť aj finančne na stavbu, tu je číslo účtu vytvoreného pre našu honduraskú misiu: 4120000046/3100
Ďakujeme za všetky modlitby a obety, ktoré mnohí za našu farnosť predkladáte Pánu Bohu. Nech Vás On sám požehnáva.
Misionári z Hondurasu.
