Volám sa sr. Anna a som  Dcéra kresťanskej lásky. Pochádzam z dedinky Cejkov pri Trebišove na Slovensku.

Keď som mala   11 rokov, oslovilo ma rozprávanie kňaza z  našej farnosti. Vravel o sestrách matky Terezy z Kalkaty, ako pracujú pri najchudobnejších ľuďoch. 
Keď som aj v neskoršom veku mala túžbu ísť na misie, iný pán farár ma zoznámil so sestrami vincentkami . O päť rokov nato som bola oficiálne, ale tajne prijatá do spoločnosti. Nevedeli o tom ani rodičia, ani súrodenci. Počas socializmu v roku 1987, po súhlase mojich predstavených, som si začala vybavovať zájazd do Francúzka. V Paríži som sa chcela odpojiť od  ostatných účastníkov, aby som sa v  materskom dome mohla pripraviť na misie AD GENTES (k národom).  Nakoniec sa situácia vyvinula ináč a ja som sa dostala na misie až po roku 2002. Bola som poslaná na Haiti.  Z Paríža som odlietala po Veľkej noci a na Haiti som pristála na sviatok Božieho milosrdenstva. Z lietadla som videla samé hory prerastené zeleňou a skaly. Okolo hlavného mesta bolo veľa malých domčekov a chatrčí. Po pristátí prišla hneď prvá skúška: zmena vzduchu. Na Haiti bolo práve obdobie dažďov. Vzduch bol teplý a vlhký. Mala som problém s dýchaním - pre veľké teplo a vlhko sa mi nedalo nadýchnuť. Len čo som však vystúpila z auta v provinciálnom dome, zabudla som na svoje problémy.

V krajine do ktorej som prišla ma prekvapila veľká chudoba a to najmä na vidieku. Ľudia žijú zo dňa na deň a zápasia o holú existenciu. Problém s pitnou vodou, neúroda pre časté cyklóny. Nevedia čítať ani písať. Školy sú za peniaze. Málo z nich si ich môže dovoliť. Zomierajú na podvýživu a bežné infekčné ochorenia len preto, že si nemôžu kúpiť lieky.

Na misiách na Haiti som pôsobila od roku 2003 do roku 2006. Neskôr som so zdravotných dôvodov ostala na Slovensku a druhýkrát som sa vrátila 8.1.2010, štyri dni pred zemetrasením, ktoré takmer zrovnalo so zemou hlavné mesto a priľahlé oblasti. Zostala som tam 7 mesiacov. Zo zdravotných dôvodov som sa opäť musela vrátiť na Slovensko.

Nie každého Pán volá na misie do vzdialenej krajiny, ale naše misie môžu spočívať v tom, že svojím životom, príkladom, modlitbou, ale aj finančne, podporíme tých, ktorý slúžia chudobným. Sestry a bratia, ktorí pracujú na misiách, dostanú financie cez predstavených Vincentskej rodiny priamo na svoje diela. Či už sú to zdravotné centrá pre podvýživených ľudí, zdravotné strediská pre chorých, lieky, vývarovne, školy, alebo rozvoz potravín do oblastí postihnutých cyklónmi.

Po mojom prvom návrate z misií na Slovensko, som s radosťou navštívila farnosti, kde pôsobí vincentská rodina.  Osobne som bola poďakovať všetkým, ktorí rozbehli zbierku BPH. 

Ľudia na Haiti ma naučili dôverovať Bohu. Tam slovo zajtra neplatí ako samozrejmosť. Po kreolsky povedia: „Si Bondye vle“ (ak Boh bude chcieť). Naučili ma ďakovať aj za tie najmenšie veci, ktoré u nás beriem ako samozrejmosť. Keďže sa tam zo zdravotných dôvodov už nemôžem vrátiť,  robím v rámci mojich síl všetko, aby sa im dostalo aspoň to najdôležitejšie: jedlo, lieky a vzdelanie. Ďakujem všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhajú najchudobnejším. 

Sr. Anna Ciganpalová DKL