- Ľudia tu musia vyžiť z necelého dolára na deň
- Honduras je po Haiti druhou najchudobnejšou krajinou Latinskej Ameriky
Slovenská misia v Hondurase
„Sme povolaní byť znakom nádeje pre garifunskú komunitu v Hondurase, v diecéze Trujillo v oblasti Colon,“ hovorí svojim spolubratom misionár, páter Jozef Noga CM, kňaz Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.
„Túto garifunskú komunitu tvoria pôvodní obyvatelia Ostrova sv. Vincenta v Karibskom mori, ktorých predkovia tam prišli z Afriky. Po karibskej vojne medzi Francúzmi a Angličanmi boli v roku 1797 násilne deportovaní. So svojimi jednoduchými člnmi pristávali na západnom pobreží Hondurasu, neďaleko Trujilla. Mnohí náčelníci boli zavraždení a Karibčania, dnešní Garifunčania stratili svoju zem, svoju kultúru a veľa ráz aj svoje životy“, hovorí o pôvode svojich farníkov P. Jaroslav.
„Volanie o pomoc tejto etnickej skupiny zaznávanej a diskriminovanej po mnohé roky je veľkou výzvou pre nás, aby sme si nezatvrdzovali srdcia pred dnes tak ťažko skúšanými ľuďmi. Skúšanými biedou, chorobami, alkoholizmom, drogami, slabou alebo nijakou zdravotnou starostlivosťou. Mnohí z nich nevedia čítať, ani písať a doslova hladujú. Nemajú základné podmienky na živobytie, sú bez pitnej vody a bez nádeje na lepší zajtrajšok. V tejto časti Hondurasu vyčíňajú drogové kartely, ktoré tu majú tranzitné stanice. Miestne obyvateľstvo je často vystavené veľkému pokušeniu ľahkého zárobku za Judášov peniaz,“ pokračuje vo svojej úvahe po dvojročnej skúsenosti v jednej z najchudobnejších oblastí Hondurasu páter Jaroslav.
„Sangrelaya, srdce našej novej slovenskej misie v Hondurase nás povoláva byť dobrými samaritánmi stávajúc sa bratmi pre tých, ktorí sú v ozajstnej núdzi, zanechajúc náš zaškatuľkovaný známy svet, naše plány, vlastnú kultúrnu pôdu, v nádeji byť vedení tam, kde nás chce mať Božia prozreteľnosť.“
Keďže ešte nemajú postavený dom v Sangrelayi, P. Jaroslav žije so spolubratom Jánom Zemanovičom na misijnej stanici v Limone. Poslednou zastávkou pred Limonom, kde sa dá ešte niečo v obchodoch nakúpiť je mesto Tocoa. Asfaltová cesta sa tam končí a terénnym autom pokračujú po prašnej ceste, na ktorej sa musia osemkrát brodiť cez rieku. V období dažďov hladina rieky rýchlo stúpa a cesta sa stáva neprejazdná. Limon je vzdialený od Sangrelayi už iba 40 km. Cesta ešte pokračuje do dediny Iriona, kde všetok materiál, ktorý si do farnosti chcú priviezť, vrátane pitnej vody, musia preložiť na loďku, ktorou sa plavia po lagúne tiahnucej sa popri pobreží. Na jej konci pretlačia loďku cez piesčitú dunu do mora, po ktorom sa doplavia až do Sangrelayi. Ak majú 15 dolárov navyše, môžu v Irionii naložiť auto na rozheganú kompu a modliť sa, aby sa auto nepotopilo. Kompu pretlačia na druhý breh, po ktorom sa ľahšie terénne auto dostane až do Sangrelayi.
Vincentíni pôsobia na Hondurase už vyše sto rokov. Sangrelaya bola spravovaná španielskymi spolubratmi, ktorí ju postupne museli opustiť pre nedostatok povolaní a pokročilý vek misionárov, z ktorých mnohí zdravotne nevydržali na tejto misii, keďže je tam veľa komárov, ktoré roznášajú maláriu alebo tropickú chorobou zvanú denge.
Farnosť Sangralaya má viac ako 30 ďalších komunít - farností a filiálok, kde žije viac ako 25000 Garifulčanov. Takmer všetci sú katolíci, aj keď niektorí sú nepraktizujúci v dôsledku nedostatku kňazov a katechétov. Väčšina pastoračnej činnosti je založená na spolupráci s laikmi, delegáti Božieho slova. Oni sú zodpovední za komunity tam, kde kňaz môže prísť len raz za určitý čas. Kostolíky v jednotlivých dedinách sú už staré a domčeky pre misionárov neobývateľné. Preto na pozemku vzdialenom 15 min. od kostola v Sangrelayi chcú postaviť novú misijnú stanicu s ubytovaním pre misionárov, ľudovou knižnicou a s dvoma multifunkčnými triedami zameranými na pastoračnú a teologickú formáciu. Taktiež sa tam bude učiť angličtina a základy počítačovej informatiky.
„Žiaľ, v mnohých tunajších farnostiach sa chudoba ešte prehlbuje, badať veľkú sociálnu nespravodlivosť, utláčanie chudobných a násilie,“ hodnotí situáciu P. Jaroslav. „Jedným z misionárov, silných v slovách aj skutkoch, ktorých to na Hondurase stálo život, bol aj americký jezuita otec Carney, kňaz chudobných, ktorý pôsobil vo vedľajšej farnosti. V 80-tych rokoch minulého storočia zmizol bez stopy a doteraz nikto nevie, kde ležia jeho telesné pozostatky.
Našou úlohou na misii v Hondurase je tiež rozoznať prorocké osobnosti, podporiť ich a aktívne včleniť do budovania Božieho kráľovstva. Veľmi mi pomáha dialóg s ľuďmi garifunskej komunity, aby som pochopil ich zvyky a tradície,“ hovorí P. Jaroslav.
A akým spôsobom chce P. Jaroslav zlepšiť podmienky týchto ľudí? „Osobitnú pozornosť chceme zamerať na agrárny sektor. Chceli by sme urobiť niekoľko poľnohospodárskych projektov v rôznych komunitách. Ľudia majú pozemky, ale pôda sa neobrába, pretože nemajú počiatočný kapitál. Systém malých mikrokreditov by mohol pomôcť oživiť poľnohospodárstvo. Zem je veľmi úrodná, ale potrebujú pomoc. Vyčistili sme už časť džungle s chlapcami z ulice v jednej komunite a chceme pokračovať so sadením rôznych plodín, ako napr. ryža, fazuľa, kukurica, pre ich potreby a trošku aj niečo predať na miestnom trhu. Je to nielen boj proti hladu, ale zároveň aj výchovný projekt, lebo mnohí z tých chlapcov pochádzajú z ťažkých rodinných pomerov.
Ďalší projekt je krajčírska dielňa pre slobodné matky a ženy týrané manželmi alkoholikmi. Potrebujeme zakúpiť niekoľko jednoduchých šijacích strojov, látky, ihly a nite a začať kurz šitia. Táto skupina žien by chcela začať šiť záclony na okná a vchodové dvere a tiež posteľnú bielizeň.
Ďalší projekt je holičstvo. Máme niekoľko chlapcov, ktorí majú vzťah k strihaniu, ale potrebujeme mašinky na strihanie a nejaký priestor, kde by sa to mohlo realizovať.
Môžeme tiež rozbehnúť aj projekt s chytaním rýb, niektoré komunity potrebujú jednoduché loďky a rybárske siete. Tiež chceme začať kurzy varenia a pečenia pre dievčatá v tínedžerskom veku. Pripravujeme možnosť rozbehnutia diaľkového štúdia teológie a sociálnej práce v spolupráci s Katolíckou univerzitou v Ružomberku. Mnohé komunity žijú veľmi izolovane a príjazdové cesty sú veľmi zlé a bez mostov. Máme v pláne v spolupráci s inými dobročinnými organizáciami postaviť jeden neveľký most. Na všetky tieto malé projekty sú potrebne finančné prostriedky, ktoré dúfame získať s podporou dobrých ľudí na Slovensku. Nech Vás Pán žehná a odmení za Vašu otvorenosť podporiť tých najchudobnejších.“
Spolubratom v Slovenskej provincii Misijnej spoločnosti sv. Vincenta P. Jaššo povedal: „Naša slovenská misia v Hondurase je na začiatku a nie je a ani to nebude ľahká misia. No verím, že Boh nám bude naďalej pomáhať a posielať dobrodincov, aby sme mohli urobiť to, čo sme boli povinní urobiť, ba ešte viac. Vnútorné a vonkajšie ťažkosti nás nesmú spraviť nečinnými alebo pesimistickými. Platí tu dôvera, ktorá vychádza z viery a hlbokého presvedčenia, že nie my sme hlavnými osobami misií, ale Ježiš Kristus a jeho Duch. My sme len spolupracovníci a keď sme urobili všetko, čo sme mohli, musíme povedať: ,Sme neužitoční sluhovia! Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.' “ (Lk 17,10)
Spracoval Kristián Libant, CM
https://www.vincentini.sk/nase-aktivity/zahranicna-misia-honduras
Honduras zbierka BPH 2016:
Informácie o podporených projektoch:
1. Krajčírsky projekt – výuka šitia
Tento rok sme uskutočnili už tretí ročník krajčírskeho projektu. Všetkých 25 žien, ktoré sa ho zúčastnili pod vedením odbornej majsterky, získali potrebné vedomosti i krajčírsku prax. Projekt trval tri a pol mesiaca, pričom stretnutia boli tri dni v týždni. Na záver každá účastníčka ktorá ukončila kurz, bola obdarovaná šijacím strojom. Záujem o projekt bol veľký a veríme, že mnohým aj pomohol. Pre ženy je náročné ísť do mesta a zaplatiť si tento kurz prípadne získať minimálne vzdelanie, ktoré by jej pomohlo zarábať si šitím na svoj každodenný chlieb. V tomto projekte chceme pokračovať aj naďalej.
2. Formácia sociálnych a charitatívnych spolupracovníkov
Snažíme sa v spolupráci s Dcérami kresťanskej lásky (Vincentkami) zakladať v jednotlivých dedinách charitatívne spoločenstvá, ktoré majú pomáhať tým najchudobnejším. V niektorých dedinách už pracujú niektoré vetvy Vincentínskej rodiny ako Dámy kresťanskej lásky, Konferencie sv. Vincenta či Združenie zázračnej medaily. Raz do mesiaca sa v každej dedine farnosti, koná potravinová zbierka, ktorú tieto spoločenstvá rozdeľujú tým najchudobnejším.
Zároveň prebieha aj permanentná formáciu laických pastoračných spolupracovníkov, ktorých vo farnosti máme okolo 200. Svoju službu vykonávajú bez nároku na odmenu.
3. Stavby a rekonštrukcia kostolov
Ďalším z projektov sú stavby a rekonštrukcia kostolov. Väčšina z dvadsiatich komunít /dedín/ ktoré pravidelne navštevujeme, už má svoj vlastný kostol. Sú aj komunity, ktoré nie sú schopné svojpomocne si ich postaviť. Naším poslaním je okrem nákupu stavebného materiálu ako tehiel, cementu, dlažby, zvonov či lavíc, motivovať obecné úrady k finančnej či stavebnej spolupráci, čo sa v niektorých prípadoch aj podarilo.
S Božou pomocou sme už tohto roku požehnali tri kostoly v komunitách Planes, Rio Miel a Cusuna.
4. Stavby a rekonštrukcia domov pre chudobné rodiny
Nakoľko farnosť má veľa dedín a my nepoznáme dôkladne miestne podmienky, každá dedina mala za úlohu vybrať jednu najchudobnejšiu rodinu, ktorá najviac potrebuje pomoc. Tohto roku sme pomohli viacerým rodinám so stavbou domu alebo kúpou stavebného materiálu ako železo, cement, drevo, betónové tvárnice, plech, farba a podobne. Poväčšine sa jednalo o novostavby malých domčekov a stavebného materiálu, ktorý na ich podmienky je dosť drahý. Náročnosť projektu spočíva aj v doprave materiálu, či realizácii samotnej stavby, lebo v mnohých dedinách neexistuje cesta a materiál sa musí dováža kombinovanou dopravou nákladným autom, loďou alebo na pleci.
5. Vzdelávací program pre dospelých cez katolícke rádio – „IHER“
Ďalšou z našich priorít v rámci sociálnej služby je pomôcť mladým i dospelým k vzdelaniu a osobnému rastu, zvlášť z chudobných rodín. V spolupráci s našou diecézou Trujillo pomáhame im dosiahnuť základné vzdelanie, alebo maturitu. Ich forma štúdia je diaľková, počúvajúc prednášky cez diecézne katolícke rádio. Následne je našou úlohou zohnať dobrovoľných učiteľov, ktorí sú ochotní bez nároku na odmenu, dochádzať do jednotlivých dedín a poskytnúť študentom konzultácie z vypočutých prednášok cez katolícke rádio. Finančná pomoc ktorá sa k tomuto projektu poskytuje je dvojaká. Prvú časť tvoria náklady na cestovné a vybavenie potrebných dokumentov pre učiteľov a druhú časť tvoria náklady na kúpu učebníc, zošitov, pier a ostatných študijných pomôcok pre študentov. Tohto roku 2016 sa prihlásilo 39 študentov z troch komunít, pričom školský rok ukončilo 29 z pomedzi nich.
Táto služba je zároveň aj o osvete pre rodiny, pretože je potrebné ich presvedčiť, že vzdelanie je pre ich deti dôležité.
6. Zdravotná pomoc
V oblasti zdravotnej starostlivosti pomáhame pri kúpe liekov pre 9 zdravotných centier. Zároveň spolupracujeme so starostami obcí, ktorí zabezpečujú lekárov do jednotlivých oblastí. V rámci zdravotnej starostlivosti úzko spolupracujeme aj so sestrami vincentkami, ktoré pôsobia v rámci celej farnosti.
7. Výchovno-vzdelávací projekt pre laických spolupracovníkov
Vo farnosti máme vyše 200 laických spolupracovníkov. Tvoria ich: delegáti božieho slova, katechéti pre mládež a dospelých, rozdávatelia sv. prijímania, spolupracovníci v charitatívnej oblasti, zodpovední za formáciu rodín či dobrovoľní lekári, zdravotníci či učitelia. Všetci títo spolupracovníci, vykonávajú svoju službu dobrovoľne a bez nároku na finančnú odmenu. Mnoho krát si musia platiť z vlastných financií náklady na dopravu, ktoré nie sú zanedbateľné. Pre všetkých týchto spolupracovníkov sme zakúpili edukačné materiály, katechetické pomôcky, alebo knihy na formáciu. Pre každú skupinu v našom pastoračnom centre, zabezpečujeme permanentnú ľudskú, duchovnú a intelektuálnu formáciu.
8. Stavba a zariadenie škôl
V tomo roku sme mohli kúpiť stavebný materiál, ako cement, železo a pod., na stavbu auditória pre dediny Sangrelaya a Cocalito. Projekt naďalej pokračuje.
Ďalším problémom, s ktorým sa stretávame na školách, je vybavenie tried. Mnohé nie sú vôbec zariadené. Niektoré deti dokonca nemajú ani stoličky, na ktorých by mohli počas vyučovania sedieť. Z tohto dôvodu sme vďaka dobrodincom mohli finančne podporiť kúpu stoličiek pre základnú školu v Irione Puerto.
9. Formácia pre deti na materských a základných školách - „Detská kampaň“
Realizovali sme 5. ročník edukačného programu „Detská kampaň.“ Každý ročník je zameraný na oboznámenie a osvojenie jednej ľudskej alebo duchovnej hodnoty. Tohto roku sa deti oboznámili s hodnotou „tolerancia.“
Počas siedmich týždňoch sa formácia detí a žiakov realizuje priamo na školách.
Ďalšia časť projektu je venovaná príprave organizačnej skupiny a oboznamovaniu sa s materiálom. Najskôr sa do všetkých škôl odpošle didaktický materiál a potom skupina detí vo veku 12 – 13 rokov si pripraví za pomoci učiteľov spevy a dynamiku.
Posledná časť je venovaná formácií učiteľov, pretože vďaka ich ochote a sa nám podarilo realizovať tento projekt. Tohtoročná detská kampaň sa realizovala v 10-tich materských a 17-tich základných školách farnosti. Celkovo sa jej zúčastnilo 2.825 detí.
10. Potravinová pomoc
Ďalší z projektov je zameraný na priamu potravinovú pomoc. Veľa rodín je mnohopočetných a ich deti častokrát jedávajú len jeden krát za deň. Z toho dôvodu sme kúpili pre všetky dediny farnosti základné potraviny ako ryžu, fazuľu, kurčatá, či iné základné potraviny. O ich prerozdelenie sa starajú laickí pastorační dobrovoľníci.
Na záver chcem v mene všetkých tých ľudí, ktorým sme vďaka vašej pomoci mohli aspoň trošku zmierniť ich chudobu, vyjadriť srdečné poďakovanie a ubezpečiť Vás o našich modlitbách.
Nech je Pán za všetko oslávený...
