Anastázia, vincentská laická misonárka zo  Slovenska:

„Človek nemôže vyčkávať so založenými rukami. Božie kráľovstvo je ako šíre more – treba nám rozprestrieť siete. Je ako vzácna perla – ale túto perlu musíme nájsť my. Božie kráľovstvo je ako skrytý poklad – no my ho musíme vykopať.“

Táto krásna a jasná výzva, vyslovená kedysi svätým Tomášom Akvinským, vo mne ešte viac roznietila moju dlhoročnú túžbu po misiách, ktorá bola určite vnuknutím Ducha Svätého a postupne vo mne zrela. Zaujala ma o to viac ako archeologičku, ktorá chcela stále vykopávať poklady sveta. A myslím, že ten najväčší poklad života a najvzácnejšiu perlu sa mi podarilo nájsť. Pracovala som na Božej roli, pre Božie kráľovstvo, poslaná do sveta hlásať evanjelium. Tou roľou sa mi stal Honduras. Som vďačná Bohu za 9 mesiacov, kedy som tam mohla rozprestierať siete alebo sa o to aspoň snažiť, hľadať a nachádzať, dávať a dostávať. Dávajme aj my to, čo dať môžeme. Aj ľudia na Hondurase dávali, hoci sami veľa nemali. Čoho mali dostatok, bola dobrá nálada a dôvera v Božiu moc a starostlivosť.

Na Božej roli je práce stále dosť, pracujme na nej každý tým spôsobom, aký je nám vnuknutý. 

Anastázia

Na záver vám ešte predstavujeme dve misijné vincentské dobrovoľníčky: Lucku a Inku, obidve boli na Hondurase.

Ingrid Konigová- Misevi:

Na misiách som bola osem mesiacov. Cítila som Božie volanie, ani sama neviem prečo.... veď aj na Slovensku je dosť chudobných ľudí. Ale skrátka- musela som odísť.... zahorelo mi srdce. Myslím, že tam bola túžba opustiť všetko, ako sa píše v evanjeliu.

Na Hodnurase sa veľa vecí robí úplne inak. Jednoduché činnosti, ako npr. počítanie na prstoch, ale aj iné zvyky....nikdy by mi nenapadlo, že to niekto robí inak, ako myJ

Lucia Fusková- Misievi:

Na misiách som bola tri mesiace.  Túžila som na vlastnej koži zažiť chudobu a pomáhať tam, kde je to potrebné. Stále mám tú túžbu, no momentálne „misionárčim“ vo svojej rodine a venujem sa malej dcérke.

Na Hondurase ma prekvapila rozmanitosť, kultúra, viera, život, jednoduchosť a čas.