Honduras

Svedectvá misionárov - p. Jozef Kudla, lazarista - Honduras

Na misiách pôsobím v podstate od mojej vysviacky v roku 2013, pretože rok kňazstva som slúžil v Česku a od druhého roku pôsobím na Hondurase. V roku 2019 som musel kvôli kritike pašovania drog a obchodovania s nimi, z Hondurasu odísť. Potom som vypomáhal v misijnom tíme na Slovensku a v Česku. Od decembra 2020 som späť na Hondurase, v pôvodnej farnosti ako farár.

Keďže som členom Misijnej spoločnosti, ktorú založil svätý Vincent de Paul, misie sú súčasťou našej spirituality. V našej provincii máme v podstate viac misijných komunít v zahraničí ako na Slovensku. Misiu na Hondurase som si ani prvý, ani druhý raz nevybral ja, ale ma o to poprosil môj provinciálny predstavený. Návrat na Honduras bol v mnohom iný, ako prvý príchod. Hlavne kvôli tomu, že som už vedel, čo všetko misia obnáša.

V Hondurase ma veľmi milo prekvapila srdečnosť a otvorenosť ľudí. Áno, Honduras je jedna z najnebezpečnejších krajín sveta, ale je tu veľké množstvo úžasných a milých ľudí. Tiež ma veľmi zachytila forma pastorácie. Vo farnostiach sa zdarma angažuje obrovské množstvo laických pomocníkov, ktorí sa cítia spoluzodpovední za rast vo viere. V oblasti zručností ma nechala v úžase ohromná vynaliezavosť ľudí. To, nad čím by sa u nás pol dňa špekulovalo, v Hondurase urobia za desať minút často úplne primitívnym, no plne funkčným spôsobom.

Chcem pozdraviť všetkých ľudí dobrého srdca na Slovensku, ktorí konáte úžasnú prácu na podporu misií. Ďakujem za všetkých našich (honduraských) chudobných, ktorým sa aj vďaka Vám dostalo, tak žiadanej, pomoci. Aj keď potrieb je neskutočne veľa, najkrajšie je vidieť, keď si človek naozaj úprimne váži dar v podobe pomoci rôzneho druhu. Život je tu ťažký. Vplyvom zlej politickej situácie, obrovskej korupcie a obchodu s drogami, veľa ľudí ( a v našej farnosti väčšina) nemá stabilné pracovné miesto,  teda ani dôstojné podmienky pre život. Snažíme sa to zmeniť cez projekty, ktoré aj Vy podporujete.

Nech Vám dá Pán štedré srdce, aby sa mohla realizovať láska k druhému, aj takýmto spôsobom. Tak sa budeme môcť priblížiť k ideálu, opísanému v Skutkoch apoštolov: 

"Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. Nebolo medzi nimi núdzneho, lebo sa rozdeľovalo každému podľa toho, kto ako potreboval" porov. Sk 4, 32-34.

Chcem znova odovzdať našu misiu do Vašich modlitieb a myšlienok, aby nás Pán Boh požehnával a vlieval nám svojho Svätého Ducha, aby sme spoločne mohli rásť vo viere a v dobrom živote.   

p. Jozef Kudla CM

Svedectvá misionárov - p. Jozef Noga CM

Čas letí veľmi rýchlo. Aj z tohto pohľadu vnímam svoje pôsobenie na misii na Hondurase vo farnosti Sangrelaya. Keďže moje päťročné pôsobenie na misii sa začiatkom tohto roku 2021 skončilo, dovoľte mi podeliť sa s vami o niekoľko osobných zážitkov a skúsenosti.

Hovorí sa, že každé začiatky bývajú ťažké, a tak tomu nebolo ináč ani v mojom prípade.

Keď som odlietal z Viedne, tak som sa v duchu pýtal sám seba ale aj Pána Boha, čo ma tam čaká. Pred pristátím na letisku v San Pedro Sula dňa 12. septembra 2015 na sviatok Preblahoslavenej Panny Márie, som požehnal túto krajinu a odovzdal Panne Márii moje pôsobenie, na tejto pre mňa novej misii. Keďže som tam neletel po prvý krát, veľká chudoba ani tropické podnebie má už toľko neprekvapilo. No iné prekvapenia ma ešte len čakali a bolo ich hneď viacero.

Prvé z nich bola moja cesta na misiu. Vyštartovali sme na 420 kilometrovú cestu, ktorá trvala celých 11 hodín. Prvú časť sme absolvovali autobusom, ale tú druhú už podľa zvyku miestnych ľudí, na vlečke osobného auta. Keď sme dorazili, bol som veľmi šťastný, ale zároveň tak špinavý, že som úplne splynul s černoškami z farnosti. Vtedy som si uvedomil, že človek, ak chce byť misionárom, musí sa v prvoradom prípade odosobniť a zabudnúť na všetko pohodlie, ktoré máme na Slovensku.

Ďalším z prekvapení bol nedostatok pitnej vody. Je to zaujímavý paradox, lebo farnosť je z jednej strany situovaná v tesnej blízkosti mora a z druhej strany v tesnej blízkosti rieky. Aby sme mali vodu, zachytávali sme dažďovú do podzemnej cisterny a následne sme ju filtrovali, aby bola pitná. Domorodcom táto voda neškodila, ale nám spôsobovala veľké črevné ťažkosti.

Ďalším z prekvapení boli chýbajúce mosty, zlá cestná infraštruktúra, viacpočetné rodiny bývajúce v malých viacgeneračných drevených domčekoch, nedostatok základných potravín -  chlieb na aký sme boli zvyknutí. Černosi totiž nepoznajú žiadny chlieb, jedia len suchý, zvaný „kasábe.“ . A tak som sa pri príchode nestačil čudovať.

Ďalším z prekvapení bol pojem času. Ľudia sa nikam nenáhlili a hodinky nosili len sporadicky. A tak na moju otázku, koľko je hodín, odpovedali svojským spôsobom. Pozreli na slnko a povedali: „Otče asi pol štvrtej popoludní.“ V tej chvíli som porozumel, že ich pohľad na hodnotu času je úplne odlišný, ako ten náš - európsky.

Tých prekvapení počas piatich rokov bolo naozaj veľmi veľa. Ale až postupom času som si uvedomil, že mali pre mňa veľký zmysel. Uvedomil som si skutočnosť, že títo ľudia, aj keď nemali mnohé materiálne veci, predsa boli šťastní. Čo mali, bol čas jeden pre druhého, mali sa vzájomne radi a navzájom si pomáhali.

Rád by som dodal na záver:

 Narodili sme sa na krásnom Slovensku a niekedy si ani neuvedomujeme, čo všetko máme. Keď otočíme vodovodný kohútik, tečie z neho pitná voda; keď stlačíme vypínač, rozsvietia sa žiarovky a máme svetlo; keď chceme niekam cestovať, máme vybudované asfaltové cesty či diaľnice;  keď máme hlad, zájdeme do obchodu a kúpime čo potrebujeme. Nie všetci ľudia na svete dostali takú milosť od Pána.

Ale Ježiš nás pozýva, podeliť sa s chudobnými aspoň malou almužnou, ktorou podporíme chudobné rodiny, deti alebo iné projekty na Hondurase, aj vďaka podpore zbierky Boj proti hladu.

Vieme, že láska rozdávaním rastie. A tak prajem všetkým, takúto skúsenosť lásky, po celý rok počas každého, i všedného dňa.  V mene všetkých našich chudobných vám zo srdca ďakujem za každú modlitbu, obetu alebo finančnú pomoc.

p. Jozef Noga, CM

SPRÁVA Z MISIÍ – SANGERLAYA

DECEMBER 2020

Milí priatelia a dobrodinci. Po istom čase sa vám opäť hlásime z našej misie na Hondurase

S radosťou v srdci vám oznamujeme, že naša komunita v Sangrelaya sa od konca roku 2020 rozrástla o ďalších dvoch spolubratov, rehoľného brata Ľubomíra Žemlu, CM a kňaza Jozefa Kudlu, CM.

Tento rok je rokom pandémie COVID-19.  Vírus ovplyvnil nielen život i aktivity mnohých ľudí v  našej farnosti, ale i na celom svete. Počas mesiacov marec až jún 2020 sa život vo farnosti úplne zastavil. Neslúžili sa sv. omše, nenavštevovali sa komunity, len sa vysielala sv. omša prostredníctvom diecézneho rádia „Voz del pueblo“. Ľudia sa modlili buď vo svojich rodinách alebo v kostole a to v malých skupinkách, rozdelených podľa časového harmonogramu. Kostoly ostali počas celej doby pandémie otvorené a prístupné na osobnú modlitbu.

Počas tohto obdobia štát obmedzil voľný pohyb ľudí. Obmedzenia sa týkali hlavne dopravy a prechodu medzi jednotlivými okresmi. Nefungovala autobusová doprava a raz za dva týždne /podľa posledného čísla občianskeho preukazu/ sme mohli ísť do najbližšieho mesta kúpiť si základné potraviny.

Tohto času sa život vo farnosti ale i na Hondurase postupne vracia do svojho normálu. Už je možné cestovať do mesta jeden krát do týždňa, začala premáva aj autobusová doprava a  už navštevujeme aj jednotlivé komunity a vysluhujeme sviatosti. 

Pred dvoma mesiacmi sme obnovili aj práce na najväčšom projekte a to stavbe farského kostola, ktorý ako ten pôvodný, bude zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi. Aktuálne sa dokončujú práce na jeho pokrytí. 

Tohtoročný mesiac november bol pre našu misiu veľmi náročný. Bol poznačený dvoma hurikánmi ETA a IOTA, ktoré zasiahli aj našu farnosť v Sangrelaya.

Prvý hurikán ETA sa v utorok 3.11. 2020 sformoval na hurikán 4 kategórie. Spôsobil veľké povodne, zničil viaceré mosty a zaplavil mnoho domov. Rodiny s deťmi v niektorých oblastiach ostali počas dvoch noci intenzívnych dažďov, uväznené na strechách svojich domov. Voda im siahala až po spodnú časť krytiny. Tieto rodiny stratili všetko materiálne zabezpečenie. Niektoré z nich si postavili provizórne ubytovanie z igelitov a plechovej krytiny na hlavnej ceste, aby si zachránili aspoň holý život.

Asi týždeň bola cestná doprava vo viacerých častiach Hondurasu úplne paralyzovaná. V našej farnosti ostalo viacero komunít úplne nedostupných a mnohé domy boli úplne zaplavené. Čo sa týka nášho Misijného centra Božieho Milosrdenstva, voda zaliala len časť pozemku, pričom chýbalo necelých 20 cm, aby zaplavila aj náš dom. V túto noc sme mali nočné bdenie spojené s modlitbami a očakávaním, ako celá situácia dopadne. 

Ľudia sa nestihli spamätať a prišiel druhý hurikán IOTA. Aj on zasiahol našu farnosť a to v utorok 17.11.2020. Podľa národného centra hurikánov v USA na Floride, bol hurikánom piatej teda najvyššej kategórie. Boli sme veľmi ustarostení, nakoľko epicentrum hurikánu smerovalo priamo na našu farnosť. Avšak v poslednej chvíli sa jeho smer zmenil  a zasiahol našu farnosť len okrajovo. Hurikán udrel vo farnosti asi hodinu pred polnocou a trval asi do siedmej hodiny rána. Nakoľko naša misijná stanica, teda Centrum Božieho Milosrdenstva je situované asi 100 metrov od mora, očakávali sme aj možnú prívalovú vlnu, ktorá vďaka Božej ochrane neprišla. Od poludnia nového dňa namiesto prívalovej vlny prišla tropická búrka a opäť zaplavila mnohé domy, ale ľudia už boli lepšie pripravení. Skôr ako dorazil hurikán i tropická búrka, viaceré rodiny s deťmi už opustili svoje domovy a nasťahovali sa k svojim príbuzným. Aj keď voda opäť zaplavila mnohé domy, naše Misijné centrum opäť bolo ochránene do záplavy. Avšak v niektorých komunitách bola situácia podstatne vážnejšia. V komunite „San José de la Punta“, hurikán zničil cca 8 domov pričom z niektorých ostala len základová platňa. V tej istej komunite ostala poškodená aj strecha nášho kostola.

V ďalšej komunite „Pueblo Nuevo“ hurikán poškodil viacero domov, ale žiaľ zničil i náš kostol. Voda v spojení so silným vetrom podmyla jeho základy a jedna časť sa zrútila. Aj keď je situácia v tejto komunite veľmi vážna, vďaka Bohu si nevyžiadala žiadne obete na ľudských životoch. Nech je za to oslávený všemohúci Pán.

Po upokojení situácie sme spoločne so sestrami Dcérami kresťanskej  lásky urobili vizitu najviac postihnutých komunít. Niektorým  rodinám sme pomohli kúpiť aspoň základné potraviny na prežitie. Aktuálne hľadáme možnosť, ako pomôcť tým rodinám, ktoré prišli o svoj dom, alebo ako pomôcť ľudom z komunity Pueblo Nuevo,  postaviť si nový kostol.

Veľmi pekne ďakujeme za vaše modlitby i materiálnu pomoc a naďalej sa odporúčame do vašich modlitieb.

                                                                            

Za misionárov na Hondurase: p.  Jozef Noga CM

Stavba kostola v Sangrelay BPH

Minulý rok sme sa rozhodli podporiť stavbu nového farského kostola v Sangrelaya. Starý - z 80 rokov, bol už rozožratý červotočmi a hrozilo mu zrútenie.

Je to veľký projekt, rozdelený na viaceré etapy, od projektových prác, cez demoláciu starého kostola, začatie stavby nového kostola, až po realizáciu vnútorného zariadenia kostola. S Božou pomocou projekt napreduje, aj keď nás momentálne spomalila celosvetová pandémia Koronavírusu.

 

Stavba domčekov pre chudobných

Neodmysliteľnou súčasťou našej práce je sociálna pomoc chudobným. S Božou pomocou sme postavili nový dom rodine delegáta Juana z komunity Rio Miel. Rodičia majú 8 detí a je to najchudobnejšia rodina v celej komunite. Taktiež sme pomohli s kúpou stavebného materiálu (tehly, cement, krytina) na menšie rekonštrukcie domčekov ďalších chudobných, ktorí to potrebovali.

Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú...

Farnosť svätého Petra a Pavla v Sangrelayi na Hondurase zažíva v týchto dňoch významné chvíle. Na Veľkonočný pondelok sme začali stavať nový farský kostol. Prvá evanjelizácia farnosti sa udiala až v roku 1829 a až o 30 rokov neskôr bol postavený prvý kostol, ktorý bol celý z prírodných materiálov – tenké kmene stromov, bambus a strecha z vetiev kokosovej palmy. Farnosť ako taká bola vytvorená až v roku 1966. Je to niečo úplne iné ako u nás, na Slovensku, kde majú farnosti stáročnú históriu. Posledný a doteraz najpevnejší a najkrajší farský kostol sa začal stavať až v roku 1986.

Stránky

Mediálni partneri

Partner LUX televízia  Partner Rádio LUMEN  Partner Katolícke noviny  Partner Darcovská SMS ZACHEJ.sk

Sponzori

Sponzor Tlačiareň Kubík