Už druhý rok prežívam pekné chvíle, keď prebieha zbierka Boj proti hladu.  Najskôr som si myslela, že sa ma to netýka, keďže som dlhšie doma a opatrujem mamičku . Ale- začalo to, ani neviem ako. Bola to Božia práca a dielo Panny Márie, pretože to išlo samé.V našej dedinke Rajčany dve dobrovoľníčky napiekli množstvo medovníkových srdiečok a „zohratý tím“ zložený z organistky a dvoch súrodencov, balil u nás srdiečka.  Pri predaji mi pomáhal aj náš miništrant Peter. Bol vždy k dispozícii, kedykoľvek som si zmyslela ísť predávať. 
Taktiež v Topoľčanoch bola rozbehnutá sieť skupín. Len som im dodávala srdiečka, ktoré vo veľkom piekli sestričky DKL z Bošian. Do akcie sa zapojili aj študentky Zdravotnej školy sv. Vincenta. 
Vždy, keď niekto prispel akoukoľvek sumou, povedala som: „Pán Boh zaplať! Nech vás dobrý Pán Boh požehnáva.“ Vravela som to aj mládencovi, ktorý mal náušnice, bol celý v čiernom a vlasy mal učesané do „kohúta“. Pozrel sa na mňa a povedal: „Veľmi  to potrebujem“. 
Na topoľčianskom jarmoku po nás vykrikovala pani, ktorá tam predávala: „Vy sme na vine, že je na Haiti hlad, pretože majú veľa detí“. V mlčaní sme to prijali a išli sme ďalej. Ja som sa za ňu modlila. Odrazu ku nám pribehla a dala nám určitú sumu do pokladničky. Boli sme prekvapení.... Takýto zásah Panny Márie nás milo prekvapil.
Keď mi minulý rok pomáhali predávať aj civilní dobrodinci, často zažívali odmietnutie, alebo nepríjemné poznámky. No naše oblečenie si robilo a robí, svoje. Zastavil sa pri nás starší pán a povedal: „ Ináč tomu nedôverujem, ale že ste to Vy, Vám verím.“
V Partizánskom pred fabrikou stála skupina chlapcov- siedmakov/ôsmakov a pohŕdavo na nás pozerali. Zrazu jeden z nich prišiel a dal nám do pokladničky dar. Zaďakovala som mu a povedala, že to bol krásny skutok od neho, keď dokázal pred kamarátmi zvíťaziť nad sebou a nebral ohľad, že sa mu môžu vysmiať. O chvíľu to isté urobil aj druhý.
Predaj srdiečok bol pre mňa aj momentom pastorácie v rôznych oblastiach. 
Keď som predávala srdiečka v dedine  pred predajňou potravín a krčmou, prišiel podporiť akciu aj jeden „dobre naladený“ pán. Po rozhovore o rôznych náboženských otázkach som sa spýtala, či by jeho 85 ročná mama chcela kňaza. Súhlasil. No myslela som si: „Máš vypité, povieš hocičo.“  No, keď sme sa po obedňajšej prestávke opäť stretli, oznámil mi, že to mamke už povedal. Bol prvý piatok v mesiaci. Kňazovi som išla ukázať, kam má ísť a hovorím mu: „Dôstojný pán, ale buďte pripravený, že vás môžu vyhodiť, lebo bol opitý, keď mi to vravel“. No nevyhodili ho. Odvtedy som chodila mamičke pravidelne dávať sv. prijímanie a jemu náboženské knihy na čítanie.
Ľudia sa mi často aj vyžalovali z mnohých trápení. A ja... som bola šťastná a vďačná, že patrím Pánovi. Vidieť nezištnosť, radosť, ochotu a úctu ľudí k celej akcii, bolo oslovujúce.

Keď som mala doma peniaze zo zbierky, rýchlo som sa ich chcela zbaviť. Šla som na poštu do Topoľčian v poslednej chvíli- desať minút pred záverečnou s kopou „drobákov“. Spýtala som sa pracovníčky, či ma ešte vezme. S úsmevom odpovedala, že áno. No keď videla, koľko vreciek s drobnými vyťahujem, len zagúľala očami. Napriek tomu tam bola pekná, radostná atmosféra.  Za všetko som im poďakovala a vyzdvihla ich láskavé prijatie
Nech je oslávený Pán!!!
Deo gratias!

Sestra Renáta DKL Slovensko